"Aby dobre bolo"
„Starý svet skončil niekedy v januári, februári. Nový svet, ktorý začína, o tom zatiaľ len hmlisto tušíme… nikto v tejto chvíli nevie, ako dlho kríza potrvá, aké bude mať sekundárne dôsledky.“1
Ako sa prejavia na správaní v budúcnosti zmeny, ktorých svedkami sme v súčasnosti?
MESIAC PRVÝ (6. marec – 6. apríl 2020)
NEMAŤ FINANČNÚ REZERVU JE RISKANTNÉ.
Ľudia zistili, že odrazu môžu prísť o prácu, podnikatelia o zákazky a všetci o príjmy. Finančné dôsledky pandémie koronavírusu pocítila takmer polovica (47 %) slovenskej populácie. Najciteľnejšie ich pocítili živnostníci (68 % z nich), pretože nemajú pre podobné situácie vytvorenú finančnú rezervu2. S ohľadom na terajšiu neistotu budú spotrebitelia po skončení pandémie pravdepodobne opatrnejší a budú viac šetriť – „čo ak vypukne ďalšia epidémia?“. Koronakríza nás učí myslieť na zadné vrátka – robiť si finančnú rezervu.
HOME OFFICE SA STÁVA BEŽNÝM.
Kto môže, pracuje z domu, nie je to už nič nezvyčajné. Z domu v súčasnosti pracuje 20 % slovenskej populácie (26 % ľudí s trvalým pracovným pomerom, 40 % podnikateľov a živnostníkov). Práca z domu sa odrazu stala normálnou; akurát sa musíme naučiť dodržiavať princípy práce z domu.
OBJEDNAJTE SI JEDLO CEZ INTERNET.
Keďže ľudia sú doma a reštaurácie sú zavreté, alternatívou k časovo náročnému vareniu je alebo donáška jedla domov, alebo vyzdvihnutie objednaného jedla v najbližšej reštaurácii. Ľudia sa učia objednávať si jedlo cez internet.
CEZ INTERNET UŽ AJ POTRAVINY.
Čoraz viac ľudí nakupuje online; dokonca aj tovary, ktoré predtým cez internet nakupovať nezvykli – ako napríklad potraviny. V globálnej štúdii agentúry Kantar 13 % spotrebiteľov uviedlo, že v uplynulom mesiaci po prvý raz kúpili potraviny a nápoje online4. Slovenská alza.sk, ktorá zavrela počas koronakrízy svoje kamenné predajne a sústredila sa iba na výdajné miesta tovaru objednaného cez internet, zvýšila obrat o vyše 70 % (mimochodom alza.sk začala predávať potraviny). Spotrebitelia zrazu vidia, čo im e-commerce prináša, že je to lepšie, než chodenie po nákupných centrách.5
OBJAVOVANIE MOŽNOSTÍ E-LEARNINGU.
Mnohé, najmä súkromné, školy a učitelia (cudzích jazykov) sa učia učiť pomocou internetu. Žiaľ, doterajšie „štátne projekty“ ako Minerva, Planéta vedomostí a pod. zlyhávajú. Našťastie, podobne ako je to so šitím rúšok, aj tu nastupuje svojpomoc – napr. projekt Miroslava Sopka „Zavretá škola. Ako učiť doma.“6 Koronakríza núti účastníkov vzdelávacieho procesu
k využívaniu moderných e-learningových postupov.
OHROMNÝ NÁRAST STREAMOVANIA VIDEA.
V marci stúpol na Slovensku priemerný čas strávený na internete o 20 minút; obyvateľ Slovenska tak denne strávil na internete takmer 3 hodiny (priemer: 165,5 minút)7. Pozeranie videa na internete prostredníctvom streamovacích služieb (Netflix, HBO, Amazon prime, Apple TV, …) v marci 2020 na Slovensku vzrástlo o 50 %8. Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu agentúry Focus: na otázku „Čo robíte častejšie, ako ste robili pred karanténou?“ až 54 % respondentov odpovedalo možnosťou „sledujem TV, filmy, videá …“.9
NÁVRAT K TRADIČNÝM MÉDIÁM.
Obyvatelia Slovenska v súčasnosti najviac dôverujú informáciám z televíznych správ a debát (dôveruje viac ako 84 % opýtaných)10. Spravodajské portály na Slovensku zaznamenali nárast trafficu o 40 %, pričom najväčší nárast bol zaznamenaný u mienkotvorných médií ako dennikn.sk, hn-online.sk, sme.sk11. Príklon k oficiálnym, mienkotvorným kanálom potvrdzuje aj globálny prieskum Kantaru, podľa ktorého vyše 50 % ľudí v krajinách zasiahnutých koronavírusom najviac dôveruje práve celoštátnym mediálnym zdrojom.12
DON´T STOP ADVERTISING!
Po vypuknutí koronakrízy mnohé firmy v panike okamžite zastavili svoje marketingové a reklamné aktivity. No, v krajinách zasiahnutých koronavírusom je o tom, že by firmy mali zastaviť svoju reklamu, presvedčených iba 8 % obyvateľstva13. Navyše, zo skúseností z finančnej krízy r. 2009 vyplýva, že firmy, ktoré zastavili svoju reklamu v televízií
v nasledujúcom polroku, pocítili 5-percentný pokles znalosti značky a 13-percentný pokles kupujúcich.14 Reklama by však podľa 75 % ľudí nemala v čase koronakrízy zneužívať situáciu na promovanie značky; skôr by mala byť o tom, ako by firma mohla byť ľuďom prospešná v novej životnej situácii, resp. mala by hovoriť o tom, ako tejto situácii čeliť.15
PREDPLAŤTE SI MA.
Ľudia v rámci solidarity finančne pomáhajú kaviarňam, redakciám, živnostníkom, ktorí šijú rúška a pod. formou predplatného. Predplatiť si kávu, prístup k informáciám (napr. aktuality.sk) alebo rúško s módnym vzorom, sa stáva bežné.
MOBILE PAYMENT.
Obava z nakazenia vírusom nás učí nebrať zbytočne do rúk peniaze a platiť radšej bezkontaktne – kartou, mobilom alebo smart hodinkami. Tento spôsob platenia sa stáva normou. Viacero spoločností, najmä kuriéri a donášky, akceptuje už len bezhotovostné platby. Supermarkety či banky zase ľuďom odporúčajú, aby zákazníci platili bezkontaktne. VÚB banka zaznamenala v marci 50-percentný medziročný nárast platieb cez mobilebanking a internetbanking16.
HYGIENICKÁ DIKTATÚRA.17
Na jednej strane je pozitívne, že 77 % ľudí si začalo častejšie umývať ruky.18 Začali používať dezinfekčné gély, prípravky na dezinfekciu povrchov, jednorazové rukavice… Koronakríza nás učí nebyť ľahostajnými k čistote okolo nás. No na strane druhej, je prekvapivé, ako rýchlo sme sa adaptovali na nosenie rúšok – začali sme ich nosiť, uposlúchli sme autority.
Kým pred prvým potvrdeným prípadom choroby COVID-19 na Slovensku (6. marca 2020) malo doma rúško alebo respirátor iba 28 % populácie, v priebehu necelých troch týždňov ich už mal prakticky každý a v druhej polovici marca už 85 % ľudí nosí rúško „vždy“ alebo „väčšinou“, a jeho povinné nosenie mimo domova schvaľuje viac či menej takmer 95 % obyvateľov SR.19
Ba čo viac, väčšina obyvateľov SR (65 %) súhlasí s kontrolou pohybu mobilov infikovaných osôb. Ľudia dokonca deklarujú, že by v záujme zastavenia šírenia nového koronavírusu strpeli aj drakonickejšie vládne opatrenia, teda napríklad úplný zákaz vychádzania s výnimkou nevyhnutých pochôdzok (do práce a z práce, do obchodu či lekárne, v rámci starostlivosti o príbuzných).20
Pri veľkej epidémii cholery pred 200 rokmi neboli ľudia v Uhorsku takí poslušní, ani neďakovali lekárom. Kým dnes ďakujeme lekárom a zdravotníkom za ich pomoc, v 19. storočí sa hnev ľudí obracal aj proti nim. Šírili sa dezinformácie a ľudia sa búrili proti nariadeniam. Ako však vysvetľuje etnologička zo Slovenskej akadémie vied, Zuzana Panczová, vtedajšia situácia napriek týmto odlišnostiam v mnohom pripomínala tú dnešnú.21
GLOBÁLNE VEDOMIE.
Skúsenosť odlúčenia, samoty a strachu z budúcnosti nebola predtým nikdy taká univerzálna ako dnes. No počas dávnych epidémií vrátane španielskej chrípky nebolo ľudstvo prepojené internetom a každá komunita ich prežívala zvlášť. Nie je vôbec jasné, čo si s touto novou skúsenosťou ľudstvo počne, ale je zrejmé, že v týchto týždňoch sa na pozadí lokálneho prežívania tvorí globálne vedomie, o ktorom mnohí snívali už dávno. A je isté, že svet sa vďaka tomuto novému vedomiu zmení.22
SPOLOČENSKÁ SOLIDARITA A OCHOTA POMÁHAŤ.
Do spoločnej skúsenosti fyzickej odlúčenosti, rozhovorov po telefóne alebo cez internet, do zážitku z preľudnených bytov a vyľudnených ulíc, sa do nášho vedomia zarezáva ešte jeden dramatický paradox: naše odovzdané vyčkávanie v bytoch je v ostrom rozpore s hektickým životom tých, čo nás zachraňujú. Lenže oba druhy bytia – to pasívne v karanténe aj to aktívne v ochrane života – vyjadrujú ten istý typ zodpovednosti voči druhým, ktorá je sprevádzaná nevídanou spoločenskou solidaritou a ochotou pomáhať.23 Takmer 40 % populácie SR v čase koronakrízy pomohlo alebo aspoň ponúklo pomoc, a to rôznou formou: nákup, venčenie psa, šitie a rozdávanie rúšok… 4 % dokonca prispeli alebo prispievajú neziskovým organizáciám a 3 % sa zapojili do verejnej zbierky.24
Nový koronavírus nám exemplárne ukazuje našu zraniteľnosť a odkázanosť na ostatných. Ponúka sa preto otázka, či aktuálny solidárny zápal pod hrozbou ochorenia či úmrtia pretrvá aj po upokojení situácie.25
DÔVERA K VLÁDE.
Vynorila sa dôvera, ktorej prieskumy verejnej mienky predpovedali postupný zánik a, najmä, Slovensko patrilo ku krajinám s jej najnižšou mierou. Odrazu dôverujú ľudia vláde aj sebe navzájom.26 Väčšina obyvateľov SR (61 %) dôveruje štátu, že sa postará o svojich občanov.27
DUŠEVNÉ ZDRAVIE.
Je vysoko pravdepodobné, že krivka pandémie koronavírusu bude nasledovaná zvýšeným výskytom príznakov duševných porúch a zhoršenia stavu ľudí, ktorí už duševnými poruchami trpia. Už teraz (začiatok apríla 2020) sa 5-násobne zvýšil nárast volaní na linky dôvery a témou sú strach, obavy, úzkosti vyvolané pandémiou. Vzrástli aj problémy so závislosťami a stúplo aj domáce násilie.28
SMRŤ AKO SÚČASŤ ŽIVOTA (A NIE AKO TREST),
aj to je nezamýšľaný dôsledok pandémie koronavírusu.29
* * *
„Treba prijať ako fakt, že takmer celý život sa presunul na internet – práca, zábava, stravovanie, vzdelávanie, šport, a dokonca aj spoločenské večierky. Tomu sa musí prispôsobiť aj biznis. Tento trend tu bol už dávnejšie, ale teraz sa urýchlil. Treba rátať s tým, že aj keď sa doba korony skončí, svet už môže byť úplne iný, a tak to aj zostane, lebo ľudia si na novú realitu zvyknú.“30 Ktovie, čomu nás naučí druhý mesiac pandémie koronavírusu.
O BBDO KOMPAS
BBDO KOMPAS je zdrojom strategického plánovania MARK BBDO.
BBDO KOMPAS ponúka myšlienky, stratégie, insighty a inšpirácie pre rôzne trhové kategórie, kľúčové témy a zákaznícke segmenty.
Ak máte záujem dozvedieť sa viac o prístupe MARK BBDO k marketingu a komunikácii, kontaktujte prosím: Marian Timoracký, Strategy Director & Partner, marian.timoracky@bbdo.sk
* * *
REFERENCIE:
1. Juraj Mesík: Vláda je amatérska, “blackout“ by nezvládla. https://www.aktuality.sk/clanok/779644/koronavirus-juraj-mesik-vlada-je-amaterska-blackout-by-nezvladla-rozhovor/
2. Majú slovenskí živnostníci finančný vankúš? Ipsos. https://www.ipsos.com/sk-sk/maju-slovenski-zivnostnici-financny-vankus
3. tamže
4. Covid 19 Barometer, Kantar, March 2020, údaje za G7
5. Tomáš Havryluk, Alza, Stratégie. https://strategie.hnonline.sk/marketing/2120756-alza
6. Miroslav Sopko: Zavretá škola. Denník N, 27. 3. 2020 https://dennikn.sk/blog/1824539/zavreta-skola/
7. Why&how to communicatebrand in COVID 19 period – SLOVAKIA. Performics, zdroj dát: Admeter
8. tamže
9. Prieskum Focus na on-line populácii Slovenska pre Denník N, 25. a 26. marca 2020, 1 015 respondentov
10. tamže
11. Why&how to communicate brand in COVID 19 period – SLOVAKIA. Performics, zdroj dát: Admeter
12. Covid 19 Barometer, Kantar, March 2020, údaje za G7
13. Covid 19 Barometer, Kantar, March 2020 https://www.bbdo.sk/wp-admin/post.php?post=355&action=edit#
14. https://www.bbjandk.com/wp-content/uploads/2019/04/What_happens_if_I_stop_advertising-2.pdf
15. Covid 19 Barometer, Kantar, March 2020
16. https://www.interez.sk/v-dosledku-koronavirusu-by-sa-mohli-zvysit-bezkontaktne-platby-na-50-eur-pytali-sme-sa-slovenskych-bank/
17. Milo Janáč: Zavládla nám hygienická diktatúra, ktorej som sám súčasťou. Denník N, 31. 3. 2020
18. Covid 19 Barometer, Kantar, March 2020, údaje za krajiny G7 (Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, USA a Veľká Británia)
19. Prieskum Focus na on-line populácii Slovenska pre Denník N, 25. a 26. marca 2020, 1 015 respondentov
20. Prieskum Focus na on-line populácii Slovenska pre Denník N, 25. a 26. marca 2020, 1 015 respondentov
21. Pri veľkej epidémii cholery neboli ľudia takí poslušní ani neďakovali lekárom, hovorí etnologička Panczová, Denník N, 31. 3. 2020; https://dennikn.sk/1830690/pri-velkej-epidemii-cholery-neboli-ludia-taki-poslusni-ani-nedakovali-lekarom-hovori-etnologicka-panczova/
22. Martin M. Šimečka: Dobrá správa z éry epidémie: rodí sa globálne vedomie. Denník N, 30. 3. 2020; https://dennikn.sk/1828622/dobra-sprava-z-ery-epidemie-rodi-sa-globalne-vedomie/
23. tamže
24. Prieskum Focus na on-line populácii Slovenska pre Denník N, 25. a 26. marca 2020, 1 015 respondentov
25. https://dennikn.sk/1810310/solidarita-navrat-zapraseneho-pojmu-v-dobe-koronavirusu-prezije-aj-po-nom/
26. Martin M. Šimečka: Dobrá správa z éry epidémie: rodí sa globálne vedomie. Denník N, 30. 3. 2020; https://dennikn.sk/1828622/dobra-sprava-z-ery-epidemie-rodi-sa-globalne-vedomie/
27. Prieskum Focus na on-line populácii Slovenska pre Denník N, 25. a 26. marca 2020, 1 015 respondentov
28. Andrej Vršanský, Liga za duševné zdravie. Po korone budeme čeliť záplave duševných porúch … Aktuality.sk, 2. 4. 2020
29. Fedor Gál: Neželaný efekt pandémie koronavíru; https://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=884&fbclid=IwAR3ToDweihk9i1e745-UQ2-CgQduGpEMrtX4qKAHkiQtKohAPG4cFRgsmyw
30. https://e.dennikn.sk/1835374/zoom-amazon-a-tvorcovia-hier-ukazuju-akym-stastim-je-v-tejto-krize-internet/?ref=list&_ga=2.222286296.151237101.1586090487-2009362909.1585574113
Viac o nás a o marketingu si prečítate na Marketeris.sk
